Rada by som napísala niečo o kapele, ktorá má v mojom živote naozaj veľké miesto. Ovplyvnili moje názory, odokryli moju osobnosť a často mi ich piesne dajú odpovede na otázky, ktoré nedokážem položiť ani sama sebe. Ine kafe je slovenská kapela, podľa mňa štýlovo veľmi pestrá. Na začiatku ich kariéry, to znamená od roku 1995, bol štýl ich hudby dosť drsný. Keď si počujem slovné spojenie garážová kapela, predstavím si Ine kafe v ich začiatkoch. Demom tejto skupiny bol album Kachny (1996), o niečo neskôr Situácia(1997). Ako album však vyšli oveľa neskôr.
Z Kachien mi najviac sadlo Moldavsko je tu a Ženy, Situácia sa mi páči celá, no najmä na pesničku Sám proti všetkým nedám dopustiť. Je môjmu srdcu veľmi blízka, vyjadruje môj pocit ku svetu a k ľuďom naokolo. /Máte pravdu asi nie som normálny, keď nikoho nemám rád, lenže vaša ponuka mi skrátka nestačí a preto radšej ostávam. Nemusíte mať o mňa obavy či sa vyšetrím, lebo jediné čo na mňa zaberá je zostať sám proti všetkým./
Dobrá rada je pre mňa pieseň na rozveselenie, často si ju spievam keď som na niekoho nahnevaná. /Kráčame spolu po moste, ty ideš prvá. Dnes výnimočne a prednostne, chvíľu to trvá.. A už letíš dolu hlavou, kývam ti svojou pravou. Neverím že ťa ten pád bolieť nebude./
Nasledoval album Vitaj! s ktorým sa kapela dostala do povedomia väčšieho množstva ľudí. Štýlovo je i tento album rozmanitý, sú tu piesne pomalšie i drsnejšie. Pre mňa najviac znamená pieseň Pomôžte mi so mnou, ktorá ma často donúti zamyslieť sa nad svetom. Vďaka nej som si uvedomila, že si nikdy nechcem nechať vziať vlastný názor či osobnosť. /Každý deň ma tieto veci stretajú a hlavu mi motajú už chápem, ak chcem musím utopiť si svoje vlastné názory
a zobrať si vás za vzory úspech sa dostaví, lenže podvody, politika a násilie nikdy nepominie nebudem naivný, preto kašlem na to ostávam na kraji a neviem teda ako vy, kto chce nech sa pripojí./
Nasleduje album Čumil, v ktorom sa s nástupom Vratka Rohoňa na post speváka zmenil i štýl kapely. Mne osobne je o dosť bližší, pieseň Čumil je klasická oddychovka, ktorú pozná takmer každý. Največší osobný význam má pre mňa Ako idiot, Svätý pokoj a Peter. No môžem povedať že všetky pesničky som počula toľko krát, že ich poznám naspamäť odpredu i odzadu. Tiež má pre mňa význam pieseň Vianoce, ktorá u nás doma nahradila koledy.
Najúspešnejším albumom je Je tu niekto?, kde sa objavila pieseň Ráno. Refrén pozná v mojom okolí snáď každý, pre mňa je pieseň veľkým povzbudením a motiváciou ísť ďalej. /Keď včera bola tma tak dnes príde ráno a s ním sa skončí sen, čo kradol ti spánok a svitanie ti úsmev na tvári pripraví. A ty vyhráš ten boj, o kľúče od klietky, aj keď budeš sám, sám proti všetkým. Ešte nič nekončí naopak, všetko práve začína./ Nasledoval album Príbeh, ktorý je od prvých albumov neuveriteľne štýlovo vzdialený. Je veľmi pokojný, mäkký. Hoci si za to Ine kafe zožali mnoho kritiky, paradoxne práve z neho pochádzajú najväčšie hity, ako sú napríklad Biely hotel, Telefónne číslo, Ružová záhrada a ostatné piesne, ktoré sú veľmi známe.
Nasledoval album Bez udania dôvodu. Je oproti Príbehu pestrejší, porovnajte si napríklad pieseň Spomienky na budúcnosť a Štát. mne to veľmi vyhovuje a som rada že sa toho držali, pretože sa tým vyhli zaradeniu medzi bežné slovenské kapely, ktoré môžeme počuť v rádiách. Tie sú síce známejšie, no oproti Ine kafe sú niečo ako deti v predškolskom veku.
V roku 2006 skupina na čas ukončila činnosť. Práve v tom období som sa k nej dostala ja, takže kým sa vrátili na scénu, napočúvala som si všetky piesne. Návrat bol pre mňa neuveriteľným potešením, netušila som že raz sa toho dočkám. Mojim najväčším snom v tom čase bolo ísť na ich koncert a pozrieť si ich na živo.
Vyšiel album Mojich najlepších 15 rockov, kde sa objavili prespievané skladby. V roku 2011 vyšiel album Právo na šťastie, ktorým definitívne potvrdili návrat na scénu. 7.2.2012 som prvý krát videla Ine kafe naživo. Bolo to v Žiline, v Boonker klube. Poviem vám, niekoľko nocí predtým som nespala a ak aj áno, snívalo sa mi o koncerte. Ten deň je pre mňa nezabudnuteľný. Prvý krát som spoznala atmosféru klubového koncertu, videla som ľudí skandovať INE KAFE, celé hodiny som spievala, bavila sa, vyrazila som si dych vpredu na zábranách. Na druhý deň som mala vykričaný hlas, bola som nevyspatá, no s úsmevom na tvári. Neviem ako sa mi podarilo nestratiť vstupenku, no dodnes ju mám nalepenú na stene pri posteli. Tento deň je jedným z najvýnimočnejších zážitkoch v mojom živote.
Druhý krát som videla Ine kafe na Staromestských slávnostiach v Žiline (2014). Bavilo sa tam neuveriteľne veľa ľudí rôznych vekových kategórií, no klubovému koncertu sa nevyrovná. Na prelome roku 2014/2015 vyšiel album Nevhodný typ. Priznám sa, že som mala strach, pretože to bol prvý album, na ktorý som čakala ako na ihlách. Kupovala som ho v predpredaji a mám pocit, že som ho dostala na Vianoce. CD hneď putovalo do auta, kde hrá stále dookola. Musím povedať, že ma nesklamal. Som veľmi rada že je tiež veľmi zaujímavý a každá z piesní má niečo do seba.
Ine kafe je skupina, ktorá ma v mnohých ohľadoch zmenila a v mnohých mi pomohla nájsť samu seba. Patrí im jedno veľké ĎAKUJEM VÁM, a taktiež obdiv, pretože udržať sa na slovenskej scéne 20 rokov a nezapadnúť do úbohej popkultúry, ako je to u nás na Slovensku bežné, je priam neuveriteľné. Pre mňa je INE KAFE malý zázrak Slovenska. Niečo, na čo by sme mali byť právom hrdí.
Zuzana Janíková
Komentáre