wild-elements

Väčšinu času mi je však len smutno. Vidím chalanov, ktorí sú celé týždne FADED, a myslia si, že to znamená „po opici“. Znamená to citovo vyprahnutý, to sú tiež, len o tom nevedia. Keď prepijú alebo prehúlia peniaze, zistia, že je čas nájsť si niekoho. Aspoň na čas. A tak vyberajú. Pozerajú na ženy podľa rôznych kritérií. Najskôr vzhľad. Potom čo je v hlave. Nakoniec zistia, že áno, majú krásnu aj inteligentnú, no nie je to láska. A nevedia, kde je chyba. Chyba je v tom, že to nie je vzťah založený na láske, je to len obchod. Pretože sa s ňou nedal dokopy kvôli ohúreniu, kvôli zaľúbeniu. Bol to len obchod, pozrel na parametre, vyhovovali a tak si ju vzal. No nevzal si lásku, bolo to len akoby kupoval mobil. No je sa čomu čudovať? Čo ženy? Každý z nás si prejde obdobím, kedy sa chce baviť, spoznávať nové veci, baviť sa s priateľmi. Väčšinu to prejde do sedemnástky, keď prestanú byť isté veci zakázaným ovocím, prestanú chutiť. No čoraz častejšie sa objavuje smutný fenomén nedospievajúcich ľudí. Ženy, ktoré každý piatok kričia ruka hore (!), v ruke fejková Louis Vuittonka a drink za peniaze od mamy. Do školy najlepšie nechodiť, mať kopu kamarátov, no zároveň nikoho, víkendy tráviť na diskotéke, nie v robote. Keď si aj takéto dievča niekoho nájde, chlapec sa na ňu po čase vykašle, prípadne ona naňho. Postupne posúvajú túto reťazovku ďalej. Príklad? Predstavte si 15 ročného chlapca, ktorý sa zoznámi s dievčaťom. Namotá sa, zniesol by jej modré z neba, stačí si len vybrať odtieň. A ona sa s ním hrá, necení si jeho lásku, chodí za inými, alebo ho proste len klame. Vzťah sa časom rozpadne, no čo sa stane ďalej? Chlapec pošle štafetu zas inej. On niekoho sklame. A sklamaná sklame iného. Reťazovka. No kto toto zastaví? Nájde sa vôbec niekto, kto stopne celé toto šialenstvo? Kto ešte uverí na lásku? Ja som mala svoju rozprávku. Verila som v svojho prvého a posledného. No práve vtedy, keď som o tom ľuďom hovorila, ma sklamali. Často krát som sa dočkala len výsmechu, pripadne hlúpych rečí ako „príď mi to povedať o 5 rokov“. Nikto neveril, len ja. Ani ten, koho som si za prvého a posledného vyvolila neveril. Vzťah krachoval... až padol. Viete čo vás presvedčí o tom, že váš vzťah bol fakt nanič? Keď vám ani jeden človek nepovie : je mi to ľúto, ale vravia konečne, v horšom prípade blahoželajú. Moja rozprávka sa zrútila, stratila som vieru. Vieru v lásku. Nechcela som byť sama, chcela som aspoň malú nádej, že budem možno šťastná s niekým iným. A tak som porušila zásady, zničila príbeh. A až potom som zistila, ako veľmi som sa opäť mýlila. Myslela som, že je definitívny koniec nádeji na príbeh, na lásku. No vtedy sa mi cesty spojili s niekým, kto mi ublížil viac ako ktokoľvek iný. No zároveň som nikdy nikoho nemilovala viac. Bol to človek, do ktorého som sa zamilovala najskôr platonicky, potom trošku viac až nakoniec- ani som nevedela ako- úplne. A po pár mesiacoch od posledného stretnutia predo mnou stál- zmenený. Vyrovnaný sám so sebou. A ja som chcela byť silná. Nedať najavo, čo sa vo mne stalo, keď som ho videla kráčať ku mne. No keď sme sa objali, keď ma podržal v ťažkej chvíli, keď z autorádia zaznelo When I am gone, vtedy som vedela, ž spravím všetko preto, aby som zachránila aspoň zvyšky rozprávky. Ja chcem byť človek, ktorý tú reťazovku aspoň sčasti stopne. Tým, čo prežívam, no i tým, čo teraz píšem. Možno si to niekto prečíta, možno vás to aspoň z časti v niečom posunie inde. Poviem vám, ako zistíte, že máte lásku. Láska je, keď sa ti i po takmer trojročnom vzťahu rozbúcha srdce keď od neho vidíš sms. Keď ťa objíme, len tak. Keď ti napíše, že ťa miluje- len tak. Keď ti prinesie kvety, keď sa k tebe celú noc túli, keď bez teba nedokáže zaspať. Keď ťa má na tapete, či na rýchlej voľbe- nie preto, že musí, ale preto, že nemôže inak. Keď sa vám na námestí plnom ľudí stretnú pohľady, vieš, že nevidí nikoho iného, len teba. Keď vám čas bez seba beží ako roky, no keď ste spolu, ubehne to ako nič. Keď ti chýba i za tú dobu, čo ide do obchodu po raňajky. Keď zistíš, že plakať sa dá i od šťastia. Vtedy je to láska....